Zajímavosti
Providence
Pocta Lovecraftovi...
Mám rád tvorbu H. P. Lovecrafta a tvorbu Alana Moorea. A ešte radšej mám keď táto dvojica spolupracuje. Teda, ak sa Moore inšpiruje dielami Lovecraftovými a splodí niečo krásne temné, zvrhlé a príťažlivé zároveň. Stalo sa tak v roku 2003, keď bol vydaný príbeh The Courtyard, opakovalo sa to v roku 2009 minisériou Neonomicon. Teraz, v roku 2015, tu máme najnovší Lovecraftom inšpirovaný príbeh, nazvaný Providence.
Robert Black je novinár. A prácou novinára je oznamovať svetu novinky. Lenže keď ich nemáte, treba hľadať inšpiráciu inde. Našťastie prišla Robertova priateľka s nápadom. Čo tak napísať článok o knihe Sous Le Monde, z ktorej mnohý ľudia začali šalieť? Dokonca sa povráva, že spáchali samovraždu. Robertovi praje šťastie, pretože o tej knihe kedysi napísal prózu istý doktor Alvarez. Stačí trochu pátrania a Robert sa ocitá pred doktorovým domom.
No doktor na tom nie je práve najlepšie. Roky je chorý a to jediné čo mu pomáha je chlad. Preto musí mať vo svojom byte neustálu zimu. Doktor považoval Sous Le Monde za vtipnú publikáciu, ale kniha ho zaujala hlavne preto lebo upozorňovala na istú knihu, údajne obsahujúcu múdro hviezd. A čo to tvrdenie, že každý kto čítal Sous Le Monde zošalel? Podľa doktora je to nezmysel. Veď on tú knihu čítal a nič sa mu nestalo. Iba trochu ochorel.
Musím povedať, že Moore sa, podobne ako pri predchádzajúcich príbehoch, krásne vyhral s odkazmi na Lovecraftovu tvorbu. Doktor Alvarez a jeho náklonnosť ku chladu je jasným odkazom na doktora Muňoza z poviedky Chladný vzduch. Kniha obsahujúca múdro hviezd a jej autor Khálid Ibn Yazid sú krásnou poctou Necronomiconu a „Šialenému Arabovi“ Abdulovi Alhazredovi. Okrem toho Moore odkazuje na knihu Kráľ v žltom od R. W. Chambersa (po ukončení prvej série seriálu Temný prípad si ju určite mnohý z vás prečítali).
Plus, celá tá vec s knihou, ktorá vás doženie ku šialenstvu mi pripomenula môj obľúbený film, „In the mouth of Madness (V zajatí šialenstva)“ od Johna Carpentera. Pokiaľ ide o atmosféru, tak je príjemne temná a je vidieť, že Moore pomaly, ale isto začína pripravovať pódium pre predstavenie hrôz a paranoie. Niektorí ľudia po prečítaní prvého čísla tvrdia, že tento komiks je ako miniséria Strážci (Watchmen) s riadnou dávkou hororu.
A je pochopiteľné prečo to tvrdia. Sú tu všetky Mooreove klúčové elementy. Sústredí sa na výňatky z novinových článkov, predhadzuje nám ideu, že v civilizovanom svete existuje akési podzemné hnutie a že jestvuje spojenie medzi kultúrou a dejinami. Od majstrovského diela má tento komiks ešte ďaleko, ale toto je iba začiatok.
Kompozícia stránok komiksu je absolútne v Mooreovom štýle. Prechody medzi panelmi sú krásne jednoduché, miestami máte pocit ako keby ste sledovali film. Moore využíva scénky bez slova, ktoré vám zo začiatku nebudú dávať zmysel, no postupne si uvedomíte ich dôležitosť. S vizuálnou stránkou sa výborne pohral môj obľúbený kreslič detailista, Jacen Burrows, ktorý už s Mooreom spolupracoval na The Courtyard a Neonomicon.
Burrows sa opäť prekonal a New York v jeho podaní je krásne detailný. Nehovoriac o postavách. Kresba má pomáhať čitateľovi aby si viac užil príbeh a reálie v ktorom sa odohráva. V tomto Burrows exceluje na jednotku. Prvý diel má sedem obálok, každá je kreslená Burrowsom a každá stojí za pohľad.
Keďže bude mať Providence dvanásť dielov, pomalší dej prvého čísla je pochopiteľný. Moore opisuje svoj nový komiks ako „absolútny Lovecraftovský príbeh“ čo znamená, že nepôjde o príjemný ani nostalgický výlet do Nového Anglicka roku 1920. Moore pracoval na Providence štyri roky a má moju plnú dôveru, že budeme v nasledujúcich mesiacoch jeho komiksom krásne znechutený a znepokojený.
30.6.2015 vložil Marek "Keram" Barányi Komentáře: 0
