Zajímavosti
RoboCop: Last stand
Policajt budúcnosti...
Frank Miller. Muž. Legenda. Autor, ktorý sa preslávil komiksami Sin City, 300, Daredevil, Hard Boiled, svojím Batmanom a tým, že vlastnoručne zabil šancu prebudiť záujem mladej generácie o hrdinu menom Spirit. Tak to dopadá, keď si niekto myslí, že dokáže napodobniť filmársky um Roberta Rodrigueza. Will Eisner (muž, ktorý stvoril Spirita a Millerov friendo) sa musel otáčať v hrobe rýchlejšie než vrtuľa ventilátora. Okrem toho sa Frank podieľal na scenároch k filmom RoboCop 2 a RoboCop 3.
„Čo je to RoboCop?“, pýtajú sa tí z vás neskoro narodený, ktorý prepásli časy originality a žijú v časoch remakov, prequelov a neoriginality. No, milá budúca generácia z ktorej je mi na zvracanie, RoboCop je film z roku 1987, ktorý natočil legendárny režisér Paul Verhoeven za smiešnych 13 miliónov. Film bol ultrabrutálny, nabitý akciou, hláškami, nehovoriac o hudbe a výbornom hereckom obsadení (od Petera Wellera ako RoboCopa, Ronnyho Coxa ako ultrahajzla a Kurtwooda Smitha ako megaultrahajzla).
RoboCopov príbeh je jednoduchý. V blízkej budúcnosti, špecificky v americkom meste Detroit, to nevyzerá vôbec ružovo. Zločin je na vzostupe a polícia mu ledva stíha dupať na krk. Na jeden z detroitských policajných okrskov je prevelený policajný dôstojník Alex J. Murphy a počas prvej hliadky, so svojou novou partnerkou, narazí na gang Clarencea Boddickera a tým sa to všetko začalo. Boddicker a jeho gang Murphyho brutálne zavraždili. Čo je na jednu stranu zlé, ale na stranu druhú dostala spoločnosť OCP (Omni Consumer Products) zadarmo pokusného králika.
OCP sa totiž pokúšalo potlačiť zločin výrobou robotických „policajtov“. Tí však boli nespoľahlivý (o čom sa na vlastnej koži niekoľkokrát presvedčil jeden z členov rady) a tak padlo rozhodnutie stvoriť kyborga. Napoly človeka, napoly robota, dokonalého policajta. Zbohom Murphy, vitaj RoboCop. Tak sa zrodila kultová postava, ktorá sa dočkala dvoch mizerných filmových pokračovaní (klasické dojenie fanúšikov a nepomohlo ani cameo Franka Millera), hraného televízneho seriálu, animovaného televízneho seriálu, videohier a niekoľkých komiksov.
Najprv sa RoboCop objavoval v komiksoch vydavateľstva Marvel Comics, potom sa ho ujalo Dark Horse, následne Avatar (Frank Miller napísal deväťdielnu minisériu) a Dynamite Entertainment (crossover Terminator/RoboCop). Najnovším majiteľom práv na RoboCopa je vydavateľstvo BOOM! Studios a to nám tento rok naservírovalo príbeh RoboCop: Last Stand.
Detroit je na tom horšie než kedykoľvek predtým. Polícia v podstate nejestvuje. Plne ju nahradili „policajné“ jednotky spoločnosti OCP, ktorá má oveľa väčší vplyv než kedysi. Má pod palcom televízne stanice (ktoré vysielajú im vyhovujúce správy) a špeciálne terapeutické oddelenie (ktoré robí z neposlušných občanov vylízaných, ale poslušných občanov). Plus pokúšajú sa vybudovať štvrť Liberty Towers, kde nebude žiadny zločin a milión ľudí dostane dobre platené zamestnanie (po tom ako zdecimujú štvrť Cadillac Heights a jej obyvateľov). A čo RoboCop? Ako do toho všetkého zapadá Alex J. Murphy a jeho kyborgská ruka zákona?
Alex J. Murphy, alias RoboCop je mestu známy ako masový vrah mužov, žien, detí, policajtov, farárov, mníšok, batoliat, zvierat a všetkého čo sa hýbe a postaví sa mu do cesty. Aspoň to tvrdia televízne noviny spoločnosti OCP. Pravda je taká, že Murphy robí všetko čo môže len aby skazil plány spoločnosti, ktorá ho stvorila. Jeho partnerka je mŕtva, jeho rodina je preč, prišiel o prácu a to jediné čo mu na svete zostalo je pomsta a chuť bojovať. Našťastie pre neho, nie je jediný komu sa praktiky OCP nepáčia a možno, ak bude chcieť, získa nečakaných spojencov.
Pár predchádzajúcich komiksov s RoboCopom som čítal a Last stand sa tiež drží jedného, zásadného pravidla: nulová originalita. Ale to je v poriadku. RoboCop nebol žiadnym novátorským nápadom. Scenárista Edward Neumeier dostal kopanec od inšpirácie pri diskusii ohľadom plagátu k filmu Blade Runner. Na otázku „O čom to je?“, dostal odpoveď, „O chlapovi, ktorý loví robotov.“ a robotický policajt bol na svete. Ďalšou inšpiráciou bol najznámejší britský „policajt“ na svete, Sudca Dredd a jeho poldržka (nech žije Karl Urban, jediný poriadny filmový Dredd).
Ale tým sa neoriginalita nekončí. BOOM! Studios a ich RoboCop: Last stand je v skutočnosti komiksová adaptácia pôvodného scenára Franka Millera ku tretiemu filmovému RoboCopovi. O komiksový prepis sa postaral Steven Grant, ktorý má s komiksovým RoboCopom viac než dosť skúseností (pre vydavateľstvo Avatar adaptoval Millerov scenár k filmu RoboCop 2) a pre BOOM! Studios napísal komiks 2Guns (filmová adaptácia sa celkom podarila).
Problémom tohto komiksu je kresba Korkuta Öztekina. Nie je to kresba zlá, je vidieť, že sa inšpiroval kresbou Franka Millera (z Daredevilovských čias) a Klausa Jansona, ale akosi jej chýba konzistencia. V jednu chvíľu viete na koho sa dívate, kto je kto, v druhú sú to paródie tých postáv (hlavne po anatomickej stránke) a o pár strán neskôr je zase všetko detailné. A to je mätúce.
Mimochodom, keby sa ma niekto spýtal, „Čo si myslíš, bude nový filmový RoboCop stáť za to?“, tak by som odpovedal, „No, možno prekvapí, tak ako prekvapil Dredd, lenže tam šlo o prekonanie sračkoidnej deväťdesiatkovej akčnej zlátaniny, nie kultového filmu. Takže pravdepodobne nie. Nový RoboCop nebude siahať klasickému RoboCopovi ani po žaluď. Má vôbec Alex J. Murphy ešte žaluď? Alebo penis?“ Aký je váš názor na nového RoboCopa?
23.9.2013 vložil Marek "Keram" Barányi Komentáře: 0
