Zajímavosti
Uncanny
Nadaný...
Komiksy zamerané na zločin to nemali zo začiatku vôbec ľahké. Prvý z takých komiksov sa zrodil v roku 1942 a volal sa Crime does not pay (Zločin sa nevypláca). V ňom sa čitateľ, formou komiksu, dočítal o živote skutočných zločincov. Samozrejme, že sa našli ľudia, ktorý považovali ten komiks za oslavovanie zločineckej aktivity, ale napriek tomu bol úspešný a prvý svojho druhu. V roku 1947 sa objavil magazín True Crime Comics, v päťdesiatich rokoch zase Crime SuspenStories a Shock SuspenStories od vydavateľstva EC Comics. No a potom prišiel Dr. Fredric Wertham, muž ktorý tvrdil, že podobne ako superhrdinské komiksy aj komiksy zamerané na zločin môžu poškodiť psychiku detí a urobiť z nich zločincov.
A tak ako pri superhrdinských komiksoch, aj pri komiksoch zameraných na zločin bolo treba všetko cenzúrovať. S čím sa mnohý vydavatelia nezmierili a radšej vydávanie komiksov prerušili. Zlatá éra komiksov zameraných na zločin sa skončila. V šesťdesiatich rokoch sa vydavateľstvo Warren Publishing rozhodlo, že vo svojich magazínoch Creepy a Eerie budú vydávať poviedky zamerané na zločin a násilie. Medzitým sa v Európe a Japonsku ľudia ako Jean Van Hamme (Thorgal), Osamu Tezuka (Astro Boy) a Kazuo Koike (Crying Freeman) postarali o to aby komiksy zamerané na zločin nabrali druhý dych.
Dostávame sa k sedemdesiatim rokom. Legendárny Jack Kirby napísal a nakreslil komiks In the days of the mob a Gil Kane stvoril komiks Savage. V osemdesiatich rokoch splodil Max Allan Collins sériu príbehov nazvanú Road to Perdition (Cesta do pekel). A potom to už išlo ako z kopca. 100 Bullets Briana Azzarella, Sam and Twitch, Jinx a Powers Briana Michaela Bendisa, Criminal a Gotham Central Eda Brubakera, Sin City Franka Millera, A history of violence Johna Wagnera, Scalped Jasona Aarona a mnohé ďalšie série a príbehy. Tu už nešlo iba o bežné komiksy zamerané na zločin. Tieto komiksy spojili zločin, prvky noiru a realistické rozprávanie príbehov. No niekedy sú tie príbehy celkom neobyčajné. Ako napríklad nová séria Uncanny od Andyho Digglea.
Našim hlavným „hrdinom“ je muž menom Weaver, ktorý má zvláštny dar. Dokáže si „vypožičať“ talenty a skúsenosti ľudí v jeho blízkosti. A keď máte také nadanie tak môžete urobiť dve veci. Buď svoj dar využijete tak aby ste mohli ľuďom pomáhať, alebo sa pomocou neho budete živiť. Weaver si zvolil možnosť číslo dva. Jeho najčastejšie navštevovanými miestami sú kasína plné zazobaných ľudí, ktorý považujú obyčajných smrteľníkov za jedincov pod ich úroveň. Našťastie má Weaver dostatočnú dávku šarmu a bondovskú osobnosť, ktorou ľahko upúta pozornosť kandidátov na nedobrovoľné rozdávanie peňazí.
Jedným z takých ľudí je pán Lee, majiteľ kasína, ktorého mal Weaver vyhliadnutého už istý čas. Vyzeralo to tak, že Weaver ho oberie o všetky peniaze a potom si nájde ďalšiu obeť. Ale niečo nevyšlo a náš „hrdina“ neuspel. Čo znamená, že buď nie je veľmi nadaný, alebo sa niekto iný postaral o to aby Weaver prehral schválne. Tak či onak, Weaver je pánovi Lee dlžný dvestopäťdesiat tisíc dolárov. To je celkom problém. Asi tak na päť minút. Keď Weaver použije svoj dar na niekoho ako je ochranka pána Lee, tak sa pomocou „jeho“ bojového umenia a znalostí dokáže dostať z problému. Na istý čas.
Keď sa zamyslíte nad samotným príbehom, tak to nie je nič originálne. Ale mi tu máme dočinenia s Andym Diggleom. A ako sme sa už mohli presvedčiť niekoľkokrát, dokáže aj z toho najobyčajnejšieho kameňa urobiť hrudu zlata. Príbeh sa začína s Weaverom ako s profesionálnym zločincom, no podľa Diggleových slov sa dočkáme príjemného prekvapenia. Pôvodne mal byť Weaver nula, ktorá je na tom zle emocionálne, aj psychologicky. Nakoniec sa z neho stal osamelý vlk. Síce atraktívny, šarmantný a bohatý, ale svoje problémy ukrýva pod povrchom. Weaver je prázdny človek. Uncanny je o tom ako nájde niečo čo tú dieru zaplní.
Samotný podtitul príbehu, „Obdobie hladných duchov“ odkazuje na Singapursky Halloween, ktorý trvá celý mesiac. Vtedy sa brány Pekla otvoria a duše mŕtvych sa môžu túlať po zemi. Ľudia im nechávajú pred dverami domov falošné peniaze a jedlo, aby neobťažovali živých. To pripadalo Diggleovi ako perfektná metafora Weaverovho falošného životného štýlu. Keď sa mu minú peniaze, tak sa vydá hľadať ďalšiu obeť.
Kresbu dostal na starosť Aaron Campbell, ktorý je u vydavateľstva Dynamite Entertainment pečený varený. Jeho kresbu sme mohli vidieť v komiksoch Green Hornet: Year One, Sherlock Holmes: Year One, Dark Shadow a The Shadow. V Uncanny má jeho kresba veľmi blízko ku kresebnému štýlu Johna Cassadaya (Planetary, Astonishing X-Men), len je viac detailnejšia a nie je taká sterilná. Plus, Weaver vyzerá v Campbellovom podaní ako hrdina trilógie Uncharted, dobrodruh Nathan Drake.
Uncanny má byť séria na pokračovanie, s tým, že prvých šesť dielov má za úlohu predstaviť Weavera a jeho svet. Takže sa máme na čo tešiť. Začiatok príbehu je totiž viac než zaujímavý.
www.repliquesuisse.fr
15.7.2013 vložil Marek "Keram" Barányi Komentáře: 0
