Zajímavosti
Jupiter´s Legacy
Dedičstvo...
Škótsky scenárista Mark Millar je jeden z autorov, ktorého milujeme nenávidieť. Podobne ako J. K. Rowlingovú (Harry Potter)a Georgea R. R. Martina (Game of Thrones). Millarovým problémom je, že ak sa pustí do série, ktorá spadá do jeho Millarworldu, tak jej dovydávanie trvá rok, niekedy aj dva. Pritom sa jedná o maximálne sedemdielny, minimálne štvordielny komiks. Platí to o príbehoch zo sérii Kick-Ass, aj minisériách Superior a The Secret Service. Začítate sa do prvého čísla a zistíte, že je to niečo neoriginálne originálne a chytí vás to. A potom čakáte. A čakáte. A vaše očakávania a hype sa postupne vytrácajú. Keď sa konečne dočkáte dokončenia príbehu, už ani neviete prečo sa vám ten komiks kedysi páčil. No a teraz tu máme najnovšiu millarovku, Jupiter´s Legacy.
Príbeh sa začína v roku 1932, v Maroku. V jednej z miestnych krčiem prebieha rozhovor medzi mužom menom Sheldon Sampson a námorným kapitánom. Predmetom diskusie je prenajatie lode a následný odvoz Sheldona a jeho spoločníkov na ostrov, ktorý nie je na žiadnej mape. Ako teda o ňom Sheldon vie? To miesto sa mu prisnilo a doslova ho „volalo“. Nevie čo na tom ostrove je, ale verí tomu, že tam nájde odpoveď na všetky otázky života. A jeho plán sa podaril. Ten neexistujúci ostrov, predsa len našli. Nikto nevie čo sa tam Sheldonovi Sampsonovi a jeho priateľom stalo. Ľudia vedia iba to, že keď sa vrátili do civilizácie, boli na tom fyzicky lepšie a mali oblečené kostýmy.
Noviny ich nazvali superhrdinami. Pomohli Amerike počas hospodárskej krízy a druhej svetovej vojny. Nezaujímala ich politika, ani peniaze. Chceli iba slúžiť svojej domovine a svojim idealizmom všetkých inšpirovali. Ale ani superhrdinovia roky nezastavia (aj keď starnú pomalšie) a žezlo po nich museli prevziať ich deti. Los Angeles, rok 2013. Svet sa zmenil. Superhrdinské kostýmy sú trendom. Kto nenosí kostým, nie je in. Brandon Sampson má všetko čo si dedič superschopností môže želať. Peniaze, ženy, slávu... ale nie je šťastný. Nie je „pravý“ superhrdina. Nemá s kým bojovať. Na rozdiel od jeho otca a jeho priateľov. No pomaly, ale isto, to začína vyzerať tak, že staré dobré časy superhrdinstiev sa blížia ku koncu.
Pristúpime k minirozboru Jupiter´s Legacy s chladnou hlavou. Samotný začiatok ma zaujal. Tajomný ostrov, o ktorom nikto iný nevie a ktorý na ľudí neobvykle pôsobí? Pripomenulo mi to Lost, keby to nebolo o ľuďoch, ktorý boli „stratení“ a nakoniec našli sami seba. Nič originálne a napriek tomu originálne. V skutočnosti sa Millar nechal inšpirovať filmom King Kong z roku 1933. Dúfam, že v pokračovaní sa dozvieme čo sa na ostrove stalo a ako Sheldon Sampson a jeho priatelia prišli ku superschopnostiam. Údajne by to malo byť veľmi jednoduché, keďže Millar je zástancom jednoduchého „originu“ superhrdinov.
Hlavnou myšlienkou tohto komiksu je otázka, čo by sa stalo, keby Superman a Wonder Woman mali deti? Aký by bol ich život? Čo by boli ochotný urobiť aby neskazili imidž svojich superrodičov a nezahanbili rodinu? Po scenáristickej stránke si zatiaľ na nič nemôžeme sťažovať. Začiatok príbehu z minulosti krásne navnadí a ani tá prítomnosť nie je na zahodenie. Ako obvykle obsahuje príbeh klasické známky millarovského písania: hlavné postavy medzi sebou diskutujú, ale v skutočnosti sa prekrikujú, ľudia robia odporné veci a ponižujú sa, len aby dosiahli svoje, diskutujú o tom čo je správné, prečo je to správné a tak podobne. Jednoducho, typický Millar.
Millar na tejto novej, desaťdielnej ságe spolupracuje s kresličom Frankom Quitelym. Kresbu tohto Škóta vôbec nemusím. Asi za to môže fakt, že s jeho tvorbou som sa zoznámil pred pár rokmi prostredníctvom série New X-Men (u nás boli vydané G jako Genocida a Impérium) a istý čas mi trvalo, než som si na jeho kresebný štýl zvykol. Wolverine v jeho podaní chvíľami vyzeral ako transsexuál s našpulenými perami, Cyclops mal megadržku (plus našpúlené pery) a Emma Frost sa zmenila z belošky na aziatku. Okrem toho mali všetci akúsi divnú stavbu tela. V Jupiter´s Legacy je jeho kresba na jednotku a absolútne mi vyhovuje. Zrejme je to tým, že Quitely nekreslí postavy, ktoré majú svoju danú podobu na ktorú sme už roky zvyknutý. Hlavné postavy vyzerajú tak ako ich Millar charakterizuje a všetko je krásne detailné. Od obyčajného ostrova, cez trosky, halucináciu až mikrodetaili na tvárach hlavných a vedľajších postáv. Výborný koloring Petera Dohertyho je čerešničkou na torte.
Prvé číslo tohto komiksu má až osem obálok. O päť z nich sa postarali Bryan Hitch (Wanted, Ultimates), Christian Ward (Infinite Vacation), Dave Johnson (100 Bullets), Phil Noto (Jonah Hex) a J. Scott Campbell (Dange Girl). Jupiter´s Legacy je Millarov vlastný superhrdinský event, ktorým chce prekonať eventy vydavateľstiev Marvel a DC. Je to jeho ľúbostný list Amerike a všetkému čo na nej miluje. Uvidíme či Millar a Quitely dokážu tento komiks dokončiť skôr než ubehnú dva roky a omrzí čitateľov.
27.5.2013 vložil Marek "Keram" Barányi Komentáře: 0
