Zajímavosti
47 ronin
Kto pozná tento príbeh, pozná Japonsko...
Od začiatku bol príbeh štyridsiatich siedmych roninov cenzurovaný. Preto vznikla fiktívna verzia incidentu (Chúshingura), v ktorej boli mená hlavných postáv a dátumy zmenené. Ich príbeh sa stal súčasťou japonského folklóru a bol prerozprávaný formou bunraku (bábkové divadlo), aj kabuki (japonské divadlo). Scenárista Mike Richardson sa dopočul o tomto príbehu v roku 1986, keď s Randym Stradleym založil vydavateľstvo Dark Horse. V tej dobe sa pokúšal získať práva na vydanie mangy Lone Wolf & Cub a naplno prepadol filmom slávneho režiséra Akira Kurosawu (Sedem samurajov, Yojimbo). Po istom čase sa dostal ku knižnej adaptácii príbehu štyridsiatich siedmych roninov a bol ním očarený. Rozhodol sa, že jeho vydavateľstvo vydá ten legendárny príbeh v podobe komiksu.
Roky plynuli a Mikeov vysnívaný projekt zostal stáť na mieste. Pár autorov prejavilo záujem, ale nakoniec z toho nič nebolo. Tak sa Mike vydal do sveta. Navštívil Japonsko a chrám Sengaku-Ji, kde zapálil vonné tyčinky pri hroboch štyridsiatich siedmych roninov. Prečítal o nich všetko čo mohol, pozrel si väčšinu filmových adaptácií, vrátane najznámejšieho, dvojdielneho, čiernobieleho filmu Kenjiho Mizoguchia. Nakoniec sa porozprával o svojom projekte so scenáristom Kazuo Koike (Lone Wolf & Cub, Lady Snowblood). Ten mu dal pár rád a presvedčil Mikea aby napísal prvý scenár. To bolo v roku 2008 a scenár bol veľakrát prepísaný, až nakoniec vznikol príbeh, ktorý by mohol byť adaptovaný ako päťdielna miniséria. Tak sme sa po dvadsiatich piatich rokoch konečne dočkali prvého čísla komiksovej adaptácie tohto legendárneho príbehu. Uvidíme či to stojí za to.
Štrnásteho decembra, roku 1703, prichádza do chrámu Sengaku-Ji muž menom Murakami Kiken, aby si uctil tam pochovaných samurajov. Ale hlavne si prišiel uctiť jedného muža a poprosiť ho o odpustenie. A keďže je to chrám, všimne si Murakamiho jeden z mníchov a požiada ho aby mu porozprával čo ho trápi. Tak mu vyhovie. Časy sa menia a samuraji nemajú v čase mieru žiadny účel čo vedie ku zlyhaniu, dekadencii a korupcii. Iba tí najlepší a najčestnejší prežijú také časy. Murakami sa vždy snažil žiť podľa bushidó, ale z nejakého dôvodu zišiel z cesty. Jeho príbeh sa začal pred pár rokmi keď bol daimyom pánstva Ako muž menom Asano Takumi-Naganori. Toho šógun požiadal aby sa postaral o vyslancov cisára Higashiyama.
Pár týždňov bol Asano v šógunovom paláci školený a v tej dobe bolo zvykom za také školenie sa svojmu učiteľovi patrične odvďačiť. Asanov učiteľ, Kira Kozukenosuke Yoshinaka, nebol s darom od svojho žiaka práve potešený. Iný darovali mince, ale Asano daroval iba sedem, obyčajných roliek ryžového papiera. A to Kiru neskutočne urazilo. Lenže Asano prehliadol jeho pokus o získanie úplatku a odmietol znovu zaplatiť. Kira síce patril medzi samurajov, ale to mu nebránilo v tom aby sa verejne neoddával šikanovaniu. Najprv sa postaral o to, aby Asano nesplnil ním zadanú úlohu a potom ho verejne urazil. Asano podľahol svojim emóciám a tasil katanu o čo Kirovi celý čas šlo. Ak totiž niekto tasí katanu v šógunovom paláci automaticky zatratí seba, aj svoj klan.
Tak sa začína japonská legenda o štyridsiatich siedmych roninoch v podaní Mikea Richardsona. Dal mu zabrať nielen scenár, ale aj výber vhodného kresliča. Uvažoval nad kresličmi z Japonska, Ameriky, aj z Európy. Bolo dôležité aby našiel niekoho kto sa vyznal v kreslení dobových reálií, oblečenia a podobných vecí. Hlavne chcel nájsť niekoho kto by dokázal napodobniť, nie kopírovať, drevorezy japonského umelca, Ogata Gekko. Zrazu si uvedomil, že vhodného kresliča mal pod nosom takmer šestnásť rokov. Tak dlho vychádza séria Usagi Yojimbo kresliča Stana Sakaia pod hlavičkou vydavateľstva Dark Horse. Stačil jeden telefonát Stanovi a ten s radosťou ponuku prijal. Aj keď musel kvôli tomu pozastaviť svoju prácu na sérii Usagi Yojimbo.
47 ronin je jeden z tých komiksov pri ktorých je všetko perfektné, scenár aj kresba a je vidieť, že spolupráca autorov prebieha bez problémov. Našiel som iba jeden zápor. Pri čítaní sa mi automaticky menili tváre ľudí na tváre zvierat. Každý kto číta u nás vydávanú sériu Usagi Yojimbo bude mať zrejme rovnaký „problém“. Istý čas si budeme musieť zvykať na to, že roninovia vyzerajú ako ľudia a nie zajace.
Tento komiks absolútne odporúčam každému kto má rád komiksové adaptácie historických udalostí, samurajov, alebo tvorbu Stana Sakaia. A komu sa ani jedno z toho nepáči, mal by spáchať seppuku.
26.11.2012 vložil Marek "Keram" Barányi Komentáře: 0
