Zajímavosti
Lucha libre
Ja som luchador, kto je viac...
Bez mučenia sa priznám, že o luchadoroch (zápasníkoch) toho veľa neviem. Viem iba to čo som sa dozvedel vo filme Nacho Libre z roku 2006, s Jackom Blackom v hlavnej úlohe. Slovným spojením Lucha libre (v preklade doslova ľubovoľný boj) sa označuje profesionálny wrestling v Mexiku. Mexický wrestling spoznáte hlavne podľa toho, že zápasníci majú na hlavách farebné masky a používajú chvaty, pri ktorých použití sa luchador pekne preletí ovzduším. Luchadori sú v Mexiku a ostatných španielsky hovoriacich krajinách asi taký obľúbený ako Barack Obama v Amerike, alebo Kim Jong-il (momentálne Kim Jong-dead) v Severnej Kórei a vďaka ich popularite zdobia ulice obrie graffity znázorňujúce luchadorov, vznikol kreslený seriál Mucha Lucha, hraný seriál Los Luchadores, v šesťdesiatych až sedemdesiatych rokoch bolo natočených viac ako stopäťdesiat béčkových filmov s luchadormi (takzvané Luchador films) a v roku 2006 sa americký čitatelia dočkali prvého čísla komiksu Lucha libre.
Východná časť mesta Los Angeles je na tom veľmi zle. Zabudnite na mafiánov, gangstrov a podobných ľudí, ktorý si myslia, že sú novodobý Scarface. Východné L.A. patrí monštrám, napríklad vlkolakom. Ale toto nie sú len tak obyčajný vlkolaci v ľudskej podobe, ktorý nechcú nosiť tričká, majú vypracované telá a sú snom každého gaya. Títo vlkolaci majú prosím pekne podobu večne naštvaného vlka (komplet s vlčou hlavou) a ich korisťou sú autorádiá, ktoré kradnú z áut slušných občanov. A potom tie autá označkujú. Ďalšími monštrami sú Tiki bojovníci, ktorých najnovšou obeťou sa stal majiteľ zelovocu Victor Diaz. Keď zatváral svoj obchod, Tiki bojovníci vtrhli dnu, narobili strašný bodrel a zjedli mu všetky ananásy. Bastardi. Ale tým najväčším monštrom zo všetkých je muž menom Elveze. Je krpatý, desivý, deformovaný a myslí si, že je reinkarnáciou Elvisa. A čo je horšie, myslí si, že vie spievať.
Ale to nie je všetko. Nočným mestom sa potuluje záhadný, obrí dinosaurus, ktorý požiera autá. Ako keby to nestačilo, tak tu máme aj bandu maskovaných Francúzov, ktorý tvrdia, že odrovnajú každého kto sa im odváži postaviť do cesty. Prevážajú sa po meste v aute značky Citroen CX a fajčia cigarety bez filtra. Keď už je reč o autách, tak tu máme dopravné zápchy v ktorých sa niekedy ocitne aj lietajúci tanier s dvojicou hádajúcich sa emzákov. Ale to ešte stále nie je všetko. V istej štvrti východného L. A. sa zdržuje pätica chlapov, ktorý si vravia Luchadores Five. Nosia Mexické wrestlingové masky a hovoria o tom ako veľmi chránia občanov pred monštrami. Ale to ešte stále, fakt, nie je všetko. Povráva sa, že v púšti blízko Mexických hraníc sa dejú divné veci. Údajne sa tam vyskytujú ninja roztlieskavačky, kaktusový muž a komunista v maske kung fu pandy. Vitajte vo svete luchadorov, kde je všetko možné.
Pravda je taká, že Lucha libre nie je tak celkom obyčajný komiks, pretože keď sa povie komiks, tak si človek predstaví publikáciu s maximálne tridsiatimi stranami a jedným príbehom. Lucha libre je skôr komiksový magazín, keďže jedno číslo má viac ako päťdesiat strán a obsahuje niekoľko príbehov zo života luchadorov a im podobných indivíduí. O svete v ktorom sa odohrávajú príbehy sme si povedali, povedzme si niečo o hlavných a vedľajších aktéroch. Najväčšie množstvo stránok je venovaných spomenutej pätici Luchadores Five. Ich revírom je zapľuvaná štvrť východného Los Angeles, ich tempo je vyhovujúce (pre nich), ich súpermi sú vlkolaci (a každý kto ich naštve), sú v nasadení keď sa im zachce. Ich samozvaným vodcom je muž v žltomodrej maske, s wrestlingovým menom El Gladiator. Ďalšími členmi sú Doctor Pantera (ženatý a tučný), Red Demon (kedysi údajne chodil s tromi ženami naraz), Diablo Loco (žije so svojou matkou) a King Karateka (jediný člen Luchadores Five ktorý ovláda bojové umenia a miluje zeleninu). Nikto ich nerešpektuje, nikto ich neberie vážne, všetci sa bavia na ich účet.
Lenže tak ako Beatles, aj Luchadores Five majú bývalého člena o ktorom nikto hovorí. Volá sa Tequila má postavu ako Hulk (aj jeho mentalitu) a je šťastne ženatý s maličkou žienkou menom Cheryl (luchadorovská Yoko Ono). A má problém. Jedného pekného dňa za ním prišli policajti a obvinilo ho z ublíženia na zdraví. Že vraj, údajne, rozbil hubu svojmu najlepšiemu kamošovi a povesil ho dolu hlavou na kaktus. Tequila je možno idiot, ktorý o sebe hovorí v tretej osobe, ale vie, že niečo také neurobil a musí dokázať svoju nevinu. Ostatné stránky magazínu sú venované jednostránkovému stripu o luchadorovi, Profesorovi Furiovi, ktorý sa pokúša naučiť dnešnú mládež niečo o mexickom wrestlingu. Los Luchadoritos je zase príbeh o šesť a pol ročnom Melindezovi a jeho troch priateľoch, ktorý sa chcú za akúkoľvek cenu stať luchadormi. Ako vidíte, príbehy sú v podstate o tej istej téme a dalo by sa povedať, že spolu súvisia. A máte pravdu. Ide o jedno luchadorské univerzum a každým ďalším prečítaným komiksom vám bude jasnejšie, že sa príbehy navzájom prelínajú a dochádza ku crossoverom. Niečo na spôsob superhrdinských príbehov, len to nie je také chaotické.
Väčšinu príbehov napísal belgičan Jerry Frissen. Kedysi pracoval ako grafický návrhár, ale nudil sa (a obával sa, že začne od nudy zabíjať ľudí), tak dal výpoveď a presťahoval sa do Los Angeles, ktoré mnohý divný ľudia môžu nazývať domovom. Pri písaní sa nechal inšpirovať samotným mestom a svojimi osobnými zážitkami. Jedného dňa trčal v dopravnej zápche, videl ako sa skupina Mexičanov rozpráva pred starou budovou a napadlo mu, že by mohli byť hlavnými postavami jeho komiksu. A celá tá záležitosť s kradnutými autorádiami? Zrodila sa keď mu z auta ukradli autorádio s CD prehrávačom a začal fantazírovať o tom aké by to bolo byť superhrdinom a pomstiť sa. Uvedomil si, že by to v skutočnosti bolo trápne a radšej o tom napísal príbeh. Jeho postavy majú v sebe poriadny mix veľkého zápalu pre vec, odvahy, sebeckosti a zbabelosti. Luchadorom vyhovuje čeliť nebezpečenstvu, ale ak majú na výber a môžu zavolať policajtov, tak to urobia. Nejde o zbabelosť, ide o princíp.
Na záver si povieme niečo o kresbe. Príbehy o Luchadores Five (píše Jerry Frissen, kreslí Bill) a Tequile (opäť Jerry Frissen, kreslí Gobbi) sú kreslené veľmi pekným, cartoonovým štýlom, s čistou linkou, ktorý sa výborne hodí k humornosti samotných príbehov. Profesor Furia (píše Inés Vargas, kreslí Witko) a Los Luchadoritos (zase Jerry Frissen, kreslí Tanquerelle) majú kresbu, ktorá by mohla svojou „unikátnosťou“ konkurovať animovaným seriálom Ren and Stimpy, alebo Cow and Chicken. Takže po vizuálnej stránke neupadajú komiksy do stereotypu.
Ak sa chcete pobaviť, rozšíriť si obzory a okúsiť trochu tej mexickej kultúry bez toho aby ste museli niekam cestovať, siahnite po Lucha libre.
2.1.2012 vložil Marek "Keram" Barányi Komentáře: 0
