Zajímavosti
Astonishing X-Men: Warren Ellis
Nepravidelne pravidelná séria Astonishing X-men, ktorú rozbehol Joss Whedon s vizuálnym prispením Johna Cassadaya, skončila obetovaním sa Kitty Pryde, ktorá odfrčala v obrovskom náboji kamsi do vesmíru. Pretože dvadsaťštyri dielov so záverečným veľkokapacitným finále prinieslo dostatok citlivých emócií, humoru, zaujímavých zápletiek, bitiek učiteľov, pojedaní učiteľov a v neposlednom rade veľkú dávku hviezdnych vojen, bol som zvedavý, kto si trúfne pokračovať. A voľba padla na Warrena Ellisa.
Matka pri pôrode: „RRRAAAAAA, neverím, že som ti dovolila pustiť do seba niečo o veľkosti kozej hlavy!“
Otec: „Nevedel som, že sa kondóm roztrhne. Môj otec ho používal bez problémov dvadsať rokov.“
Povedzme si rovno, dlho nevydržal. Jedenásť zošitov a päťdielna miniséria, to je vcelku málo. Ale aj málo býva niekedy viac, nuž sa na to pozriem zblízka. Tím tvoria osvedčené hviezdy. Cyclops, Emma Frost, Beast a Wolverine dostali vzácnu návštevu v podobe Storm a tínedžerov zastupuje Armor. Prvý príbeh, Ghost box, kreslil Simone Bianchi a jeho podivne pokrútená, ale zároveň čistá kresba sa dokonalo hodí k psychopatickému poňatiu Ellisových postáv. Aby bolo jasné, toto nie sú X-meni. Je to zmeska úchylných a uštipačných stvorení, ktoré riešia sexuálne deviácie, dáviace pocity a podobné milé radosti života. Na pozadí si ubieha detektívny príbeh siahajúci do paralelných dimenzií a Číny. Záver je chabý (niečo ako Morrisonova genocída odohrávajúca sa mimo záber dvoch stránok), ale na tom nezáleží. Skrivené charaktery obľúbených hrdinov stačia samé o sebe. Príjemné sú aj štyri krátke príbehy z alternatívnych svetov (všetky sú katastrofické) kreslené Alanom Davisom, Adi Granovom, Claytonom Crayneom a Kaare Andrewsom. Po tomto nástupe sa asi v Marveli zľakli, čo to Ellis stvára a druhý príbeh, Exogenetic, výrazne ubral. Garde mu robil kreslič Phil Jimenez, X-meni sú normálnejší, príbeh je kópiou Necroshe a môžete mi veriť, že úbohejší nijaký koniec sa len tak nevidí. Chvíľku sa zdá, že dôjde na mimozemskú rasu Brood, ale tajomný hlavný záporák je súci tak akurát na to, aby mu Wolverine jednu struhol a je po ňom. Nepoznám pozadie Ellisovej umiernenosti, každopádne ako scenárista pravidelnej rady týmto skončil. Aby ukázal, čoho je schopný, vyprodukoval ešte päťdielnu minisériu Xenogenesis. Opäť recykluje genetiku, paralelné svety a dodáva Afriku, množstvo hryzúcich rečí na tému problémov tohto kontinentu a veľkú porciu akcie. Kresby sa chopil Kaare Andrews, ktorý je miestami parádny, inokedy divne karikaturistický a Storm v jeho podaní má vizáž punkerky z 80. rokov. Aj keď Ellis do tretice vypustil proti X-menom mutantov, čo nie sú mutantmi, je to parádne čítanie. Vidieť Wolverinea rozstrieľaného ako rešeto, pričom sa mu medzi nohami hompáľa dlhý... kus čreva, je osviežujúce.
Aby som to zhrnul, aj Ellisova ére Astonishing X-menov stojí za pozornosť, som zvedavý, ako na to nadviaže drsňák Daniel Way.
Citát na záver:
Forge: „Emma Frost. S nohami pri sebe som ťa nespoznal.“
Erik Kriššák
kliknutím na náhled zobrazíte obrázek v plné velikosti
16.9.2011 vložil různé Komentáře: 0
