Zajímavosti
X-Men: Supernovy a oslepenie svetlom
Je to už síce nejaký ten rok, čo sa Mike Carey, inak známy ako autor Lucifera, pustil do X-Menov, avšak v slovenskej publicistike sa tento historický okamih nedostal ani na poslednú stránku Nového času (asi preto, že v príbehu absentovali holé baby), takže si dovolím utrúsiť niekolko poznámok na danú tému.
X-Meni v tom čase (niekedy v roku 2006) fičali na vesmírnych výpravách, či už to bolo tvrdé jadro vo Whedonových Astonishing X-Men alebo mäkšie jadro v Brubakerových Uncanny X-men. Carey mal smolu, ostali mu zbytky v podobe rôznych zabudnutých a polozabudnutých členov tímu a kôpka rôzne významných záporákov, ktorých mohol buď postaviť proti X-Menom alebo z nich urobiť ďalších členov tímu.
A poslať ich do vesmíru.
Takže zozbieral Rogue, Icemana, Cannonballa, Cablea, Omega sentinela Karimu Shapander a prifaril k nim Sabretootha, Lady Mastermind a Mystique. A poslal ich do slnečnej sústavy kamsi na Zem. Z uvedeného je zrejmé, že dej sa nemohol pohybovať v zásadných dych berúcich eventoch, v ktorých sa Marvel tak rád rochní, Mesiášky komplex v nedohladne, nuž čo sa s tým dalo robiť?
Mike Carey sa vykašlal na dlhometrážne riešenie nejakých hlbokých filozofických tém, ktorým rozumejú len postmoderní avantgardní a inak spoločensky neuznaní jedinci, ktorí sa nimrajú v nezmysloch a nasadil akčné tempo, využívajúc členov Astonishing X-Men, aby sa občas zjavili na obálkach a na niekolkých paneloch, aby sa aj menej znalí čitatel mohol identifikovať z najznámejšími ikonami komiksu a X-Menov si kúpil.
Keď už som pri deficitoch, ktoré mal Carey k dispozícii, netreba zabúdať ani na výtvarníkov, ktorí urobili všetko preto, aby sa na komiks nedalo pozerať. Dvojica Humberto Ramos a Chris Bachalo s ich akože manga štýlom má zásluhu na tom, že aj do galérie k tomuto článku bolo ťažké niečo pozeratelné vybrať. Občas sa, našťastie, zjaví aj obyčajná kresba (Mark Brooks, Mike Choi), ktorá v tom zvyšku pôsobí ako niečo super.
Počas zošitov X-Men #188-204 a jedného Annual, ktoré sa vošli do dvoch súborných kníh (Supernovas a Blinded by the light) dokázal scenárista narvať do príbehov silných protivníkov, vzťahy, zradu a v neposlednom rade aj celkom svieže nápady (napríklad jedno z takzvaných Trezorových detí zmení adamatium vo Wolverinovom tele na jeho jedovatú alotropickú formu a nechá ho, nech sa s tým popasuje). Za nepriatelov kopú v príbehu Supernovas zmienené Trezorové deti (Children of theVault), čo je v časovej schránke uzavretá rasa ludí, ktorá sa zrýchlene vyvinula na superhrdinov a po predčasnom prebudení sa rozhodla, že musí zničiť to, čo práve na Zemi žije, počnúc X-Menmi. Sú tak bohovskí, že sa na nich nikto nechytá a je jasné, že X-Meni si s nimi poradia. Inak sa väčšina deja točí okolo Rogue a jej vzťahu k Mystique, Iceman si s druhou menovanou užije niečo ako romancu a aj vďaka nej ho Mystique nechá žiť, až zradí (čo iné by sa dalo čakať) celý tím. K ďalším protivníkom patria ťažké kalibre typu Acolytes (vedení psychotickým fanatikom Exodusom) Marauders (aj s Gambitom a Sunfireom), ďalej mnohoschopnostný Pandemic a Urizenov Mummudrai, čo je taká čarbanica z vesmíru, ktorá si hladá hostitelské telo, ale devastuje všetko aj bez neho.
Dej v rýchlom tempe speje k tomu, že záporáci v tíme postupne ujdú, zradia a pod., zvyšok tímu sa dostane na pokraj smrti (niektorí aj tieňovo zomrú, slovom klasika á la Marvel) a všetko je pripravené na mohutnú udalosť Messiah complex.
Musím sa priznať, že tento paberkový tím mi prišiel lepší, než sa mohlo zdať. Carey zvládol napísať akčný komiks plný silných protivníkov a trenie medzi členmi tohto nestáleho zoskupenia plného rôznorodých záujmov a skrytých motívov zvládol na jednotku. Takže, ak ste to ešte náhodou nečítali a máte radi aj iných X-Menov ako sú Wolverine, Cyclops a pod., rozhodne sa vám nič nestane, ak dáte šancu aj tejto, na pohlad nevábnej, brutálnej jazde.
Erik Krissak
kliknutím na náhled zobrazíte obrázek v plné velikosti
30.12.2009 vložil různé Komentáře: 3
