Zajímavosti
Twenty-seven
Zomrieť mladý a slávny...
Čo majú spoločné Kurt Cobain, Jimi Hendrix, Robert Johnson, Jim Morrison, Janis Joplinová a Brian Jones? Okrem toho, že patria medzi slávne hudobné legendy, majú spoločnú ďalšiu tragickú vec: všetci zomreli vo veku dvadsaťsedem rokov a všetci boli veľmi nadaní. Podobne ako dvadsaťšesťročný Will Garland, hlavný hrdina štvordielnej minisérie s numerickým názvom „27“.
Will patrí medzi tých mladých hudobníkov, ktorí začínali v zaflusanej garáži niekoho otca, v nejakej riti sveta a po vydaní prvého CD sa na nich zosypali ponuky na koncertné túry a ďalšie CD. Will je gitarista a jeho ruky sú pre neho jeho životom. Nezáleží mu na sláve, hlavné je pre neho to, aby mohol hrať na gitaru. Tak to bolo pred rokom. Dnes je z neho nula. V jeho ľavej ruke došlo k narušeniu nervov a nemôže za to fakt, že by to Will preháňal s honením. Jednoducho ho to postihlo, tak ako niektorých spisovateľ a iných hudobníkov, ktorí sa živia svojimi rukami. Will investoval všetky svoje peniaze do rôznych doktorov, akupunkturistov, voodoo šamanov a ďalších „liečiteľov“. Nič mu nepomohlo. Ale vyzerá to tak, že dneškom sa všetko zmení.
Will sa totiž práve dožil svojich dvadsiatich siedmich rokov a na internete našiel informácie o doktorovi, ktorý pomohol hudobníkovi paralyzovanému od pása nadol opäť chodiť. Doktor sa volal Hargrave Swinthe a jeho metóda uzdravovania bola veľmi neobvyklá. Po zvláštnej kúre, uškvarení mačky a predstavenia plejády akýchsi malých bohov, skončil Will ako dvojča Tonyho Starka: z hrudníka mu trčal akýsi ovládací panel so spínačmi. Na Willovo prekvapenie mohol náš hlavný hrdina po otočení ľubovoľného spínača opäť používať svoju ruku a hrať na gitaru lepšie než kedykoľvek predtým. Ako keby prekypoval kreativitou. Ale všetko dobré sa raz skončí a vždy, keď Will použije panel vo svojom hrudníku a vypustí na svet trochu kreativity, upúta na seba nechcenú a nemŕtvu pozornosť.
Scenár píše Charles Soule, ktorý má za sebou zatiaľ iba jeden komiksový počin. Souleho projekt „27“ sa začal príbehom, ktorý nesúvisel vôbec s hudbou. Pôvodne šlo o koncept o osobe, ktorá mala určitý počet schopností a keď boli aktivované, tak pôsobili iba krátky čas. Ako napríklad v sérii „Dial H for Hero“. Uvedomil si, že sa to až príliš podobá spomenutej sérii, a tak svoj nápad odložil do šuflíka. Keď si prečítal o mýte, že takmer všetci brilantní hudobníci zomierajú vo veku dvadsaťsedem rokov, prerobil svoj pôvodný koncept a pridal k nemu ďalšie témy. Napríklad podstatu kreativity. Konkrétne otázku: kde sa rodí kreatívny impulz? Prečo majú niektorí ľudia talent na isté veci? A zameral sa aj na otázku ohľadom slávy a smrti. Čo by bolo horšie? Získať slávu a stratiť ju, alebo nebyť nikdy slávnym? Stojí za to zomrieť len preto, aby prežila legenda o vás?
Kresebne ho sprevádza Renzo Podesta (Velvet Rope, Negative Burn), ktorého kresliarsky štýl je podobný štýlu Bena Templesmitha, ale s čistejšou linkou. Formát samotného komiksu je takzvaný formát Zlatého Veku, podobný aký má schizofrenická séria „Cowboy Ninja Viking“, takže sa Podesta mohol vykresliť bez obáv, že by mu z jeho kresby niekto na papieri uťal.
Táto séria sa začala veľmi zaujímavo a na jej pokračovanie som veľmi zvedavý. Podľa všetkého by sme mali v pokračovaní vidieť Klub 27, do ktorého prijímajú nadaných teenagerov, ktorí sa dožili Willovho veku a prežili. A spomenul som, že v príbehu sa nachádza aj numerologické puzzle? Presne tak. Dúfam, že v jednom z budúcich čísiel sa dozvieme, ako súvisí číslo deväť s kreativitou. Tento príbeh stojí definitívne za vašu pozornosť, ak máte radi zaujímavé príbehy.
15.12.2010 vložil Marek "Keram" Barányi Komentáře: 0
